Návrat do práce po materskej "dovolenke"

Autor: Paula Daubner | 1.2.2018 o 21:36 | Karma článku: 1,03 | Prečítané:  271x

Ja deti nemám a nevrátila som sa po materskej “dovolenke” do práce, ale som v kontakte so ženami, ktoré tento "problém" majú. 

V poslednej dobe často riešim či už rozprávaním, povzbudzovaním a vysvetľovaním, ako prežiť u zamestnávateľa, medzi kolegami, v pracovnom tempe, alebo radím matkám, ktoré nastúpili medzi pracujúcich po materskej dovolenke. Snažím sa poukázať na veci, ktoré som sama ako pracujúca zistila, a ktoré si uvedomujem. Takže všetko je len môj názor na vec, nie som žiadna koučka životom...

Keď sa narodí dieťatko do rodiny, tak všetci vrátane dieťatka si musia navyknúť na nové prostredie, nových ľudí, nové vône, povinnosti, záťaž, hospodárenie s financiami, nové rozdelenie lásky... Trvá to tak počas šestonedelia a u každého je to plus-mínus rovnaké. Niekomu však treba viacej času a u zvášť super matiek možno menej... No ako plynú dni, tak je to len lepšie a lepšie. Po mesiaci je očividné, že sa rodina zosúladila,lebo je aj navarené, aj opraté a matka sa konečne na vychádzke usmieva a nemyslí na 2654. vec zo svojho zoznamu, ktorú ešte musí stihnúť. 

Potom príde obdobie prvých vecí, prvé slová, kroky, zuby, narodeniny, úrazy, choroby...

No a po tomto prichádza výber škôlky, chystanie a nakupovanie vecí, nekonečné vysvetľovanie a dúfanie v čo najhladší štart... Niektoré deti plakávajú, iné utekajú. Neexistuje rámec, ako by to malo byť, takže nič nie je zlé či dobré, je však zrejmé, že aj na dieťa aj na matku a otca najlepšie vplýva pohoda a všetci by sa radi zaobišli bez srdcervúcich výstupov jednej alebo druhej strany...

Keď ste bežne vzdelaná žena, bez Ing. a Mgr. či iných písmenok v blízkosti vášho mena, tak si začnete hľadaťprácu podľa možností a predošlých skúseností v oblasti, ktorá je vám najbližia. Rozprávajme sa o situácii, kedy nežijete v Starom meste v Bratislave, ani v Žiline, ale v malinkom mestečku (skôr väčšej dedine) niekde na strednom čí východnom Slovensku. V takejto mladej rodinke, otec odchádza za prácou buď rôzne po Slovensku alebo za hranice, a tak matka ostáva s dieťaťom doma sama. Ráno škôlka, práca na osem hodín, domácnosť, emócie, "óčerka", pohľady dostatku ako by to bol nedostatok... toto sú veci, ktoré nejedna so žien prežíva. Mám tento obraz v sebe živý a neustále naň pozerám, lebo je to príklad mne veľmi blízkej osoby, s ktorou som v častom kontakte. Začiatky boli kruté, zosynchronizovať varenie, upratovanie, plačúce dieťa každé ráno vo škôlke, práca, nové veci... Pretože za 3 roky sa toho zmenilo viac než dosť...

Nároky na zamestnancov, zodpovednosť a lojálnosť, matka je rovno položená do vedúcej úlohy, no a zamestnanci, ktorí možno chceli byť tam, kde je ona, jej dajú pocítiť, že je vnímaná ako "votrelec". "NOVÁ DOBA" kedy príkaz vedúcej znamená asi toľko, ako príkaz trojročného dieťaťa na akútny nedostatok sladkého v jeho ústach. Musí sa vysporiadať s faktom, kedy je vedúca zodpovedná za veci, ktoré vznikli v čase, keď ani nepremýšlala nad tým, kde si asi bude hľadať prácu...

Žena, ktorá tri dlhé roky bola slobodnou, kedy sa stretávala len s matkami jej druhu, riešila len učenie, usmerňovanie, prebaľovanie, mojkanie, objavovanie, vysvetľovanie, a to všetko, čo by mala každá matka dať svojmu dieťaťu počas prvých rokov svojho života. 

Zrazu jej je v práci zle, cíti sa nepochopená, maximálne vyťažená a všetko s tým spojené. Nevie emócie roztriediť od príkazov, ktoré dáva ako vedúca, nechá sa oklamať, keď jej zamestnankyňa povie, že sa necíti dobre, že niečo na ňu ide, tak je jasné, že jej povie: „Ok, dnes nepríď a choď to poriešiť s lekárom.“ To keď sa jej zamestnankyňa posťažuje na emocionálnu nerovnováhu, a preto nesplnila svoju prácu tak ako mala a vedúca to opäť vezme na seba.

Áno, povieme si, že jej problém, nemá byť taká a onaká, a nemá toho a hento... Ide tu o to, že to nie je žena, ktorá šla na materskú z nadnárodného korporátu alebo z prospešnej spoločnosti, ale je to obyčajná žena so srdcom na mieste, so slušnosťou v krvi a zodpovednosťou aj za ušami.

Píšem toto len ako povšimnutie pre nás. Ja robím v nadnárodnom korporáte a niekedy ma udivujú ľudia tu a ich spôsoby, no myslím si, že svet sa netočí len tu u nás na západe a toto je téma pre ženičky niekde na strednom Slovensku a pre tých, ktorí si myslia, že naväčší problém je ...

Tam sa toto rieši na dennom poriadku, aké je ťažké zapojiť sa do bežnosti dňa matiek, ako to chce nastavenie a skutočný time management, aby bolo všetko ako má, a tiež o nadstavení mysle, že nemusí na všetko prihliadať, každému vysvetlovať dopodrobna, ako to robila posledné tri roky...

Prajem nám všetkým otovrené oči plné pochopenia, empatie a vďačnosti vo všednosti!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?